POEZIE BRATRA ŠAVLA

3.10.09

Brat Šavol (*1. 10. 1976 v Trnave) je premonštrátsky kňaz a básnik. 

V rámci výberu z poézie brata Šavla si môžete prečítať ukážky z jeho pripravovanej zbierky Ecce homo. Pripojená je tiež jeho zatiaľ ostatná básnická zbierka Moje lepšie ja a ukážky z denníka Za múrmi kláštora.

„Při četbě Šavlovych textů se cítím jako námořník
na hladině spirituálního moře. Houpám se z vlny
duchovní poezie na vlnu poetického duchovna.
Prožívám uspokojující pocit hlubiny pod sebou,
nekonečna nad sebou a pod plachtou napjatou
vanutím slov cítím příchuť soli
konzervující víru uvnitř mého nitra.“

Max Kašparů


"Milý Šavol!
Ty modlitby si čtu znovu a znovu. 
Pro každého kdo je bude číst,
jsou jako očistná koupel.
Myslím si, že kdyby je někdo zhudebnil,
zaspívala bych je plná pokory a úcty 
k Tobě, k autorovi."

Tvá, Naďa Urbánková

 

"Pane Bože, našla som chlapča, ktoré s plačom otváralo očká,
kde som, načo som tu?
Áno zvedavo poznával život, prácu, bolesť, poslanie.
Našiel tie správne dvere, tie ktoré čakajú, 
stačí zaklopať a bude Vám otvorené.
Vidieť, že je Boh pri Tebe a prijal Ťa, cítiš jeho svätú ruku?
Verím, že to dokážeš. Videla som Tvoje oči
a z nich som čítala túžbu po Dokonalosti."

mama Katarína Kolníková


 

"Tento malý kláštorný denník je dôkazom o rozmere autorovho myslenia.
Je obdarený talentom i ušľachtilým rozhodnutím.
Jeho myslenie je mostom medzi Cirkvou a občianskym svetom.
Je obdarený prihovoriť sa a nie iba rozdeľovať.
Má Božiu iskru, ktorá dominuje nad zložitosťou jeho vnútorného sveta.
Neodvažujem sa radiť, aspoň pripomenúť, že to bude všetko ťažké a zložité,
lebo môže vzbudiť pozornosť,
ktorá nebude vždy požehnaná.
V priamom kontakte neforsírujte svoju prevahu,
to je diablov zámer, podľahnúť slabosti preceňovania sa.
Tie vody spodné v človeku dráždia i lákajú
a robia človeku dobre, ibaže v zlých službách."

Ladislav Chudík

 

"Priateľ môj,
ďakujem za dôveru, s ktorou ste mi odkryli svoj zápas.
Vedel som, že to nebudete mať ľahké,
doba si svoje deti nerada púšťa z rúk,
ale iba vyzápasená radosť je radosťou,
vyzápasený pokoj pokojom.
Posielam Vám záznam svojho niekdajšieho zápasu
a pozdravujem Vás,"

 

 

Milan Rúfus, Bratislava, 4. 9. 2006

 

"Ďakujem za Volanie Boha po mene. Ďakujem Vám,
že ste, aký ste a že ste tam, kde ste.
Vážim si Vášho hľadačstva a dôslednosti, s ktorou ho konáte."

 

 

Váš Milan Rúfus, 17. 9. 2009,

P.s. Pozdravte spolubratov

_________________________________________

foto: páter Tadeáš

 

Ukážky z pripravovanej básnickej zbierky brata Šavla, Ecce homo:

 

blázon

tak blízko teba,
a predsa tak vzdialení.
kostolné múry nás nezachránia.
hľadať by sme ťa mali za nimi.
kto sme my?
odení do purpuru.
aj farizeji by nás vysmiali.
na čo sme sa to, milý bože,
na koho sme sa zmenili?
mal nietzsche pravdu,
keď nás odsúdil?
koho nám ešte pošleš?
veď si nás už raz zachránil.
zabudli sme.
zabudli?
alebo je to takto ľahšie?
zavrieť ťa pekne za múry.
tam si ži.
a neotravuj.
nám pokojne stačíš drevený.
len preboha nie živý!
pre koho by sme sochy stavali?
na živých zarábať sa nepatrí.
prečo bral som ťa, starý blázon,
prečo bral som ťa do ruky?

 

priateľovi

nepýtaj sa, prečo plačem.
keď básnik počne báseň,
zbytočné sú slová.
keď donosí ju v sebe
a ona vypadne mu z lona,
zaplače znova.
bez slova
utrie slzu z líca a požehná jej,
aby žila.
a jeho báseň?
verná tuláčka,
rozprávať bude deťom
o básnikoch, keď ešte žili spolu
na svete.
tak báseň nikdy neumiera.
len básnikov je pomenej.
nie nežičlivá doba.
láska chýba.
z nej a z bolesti sa rodí poézia.
my zabudli sme milovať
a bojíme sa utrpenia.
preto je báseň vyhnanec
a básnik štvanec na úteku.
človek nechce počuť pravdu o sebe.
len jedna otázka ho trápi neustále:
kto najkrajší je na svete?

 

pokora

keď holuby špinia na svätých,
je to ich údel.
nie, oni nie sú zbabelí,
keď nevracajú úder.
za dedinou, či na moste
tí svätí dobre vedia,
že holuby nie sú samy,
čo na hlavu im špinia.
odpustia radi potupu.
pochopia.
nie sú jediní.
aké to davy stoja pod krížom?
to kristus kŕmi holuby.

 

odpustenie

odpustiť, to je ako vyrásť.
a ešte čosi.
o čom sa nehovorí.
čo sa len cíti.
zo srdca.
z očí.
potichu.
mlčky.

 

kláštorná dumka

kam si sa stratil, bože môj?
či pravdy nám už netreba?
prečo si na nás zabudol?
neporazil si satana?
možno si zablúdil
pri toľkej robote.
už teraz vieš.
tu sme.
a čakáme.
len sa ponáhľaj.
pravda už u nás nebýva.
vyhnali ju.
chcú ju pochovať.
umrela pravda.
žije boh?
len ty ju vzkriesiš.
nemeškaj.
len nepríď, bože, neskoro.

 

vášeň

mám ťa rád.
kto povedal to prvý?
ty, či ja?
spolu.
a predsa bez teba.
boh sa pozerá.
a potichu nás prosí.
modlí sa.
kto odpovie mu za nás?
len láska, ktorú stvoril.
ona nás, verná, obháji.
odená v čiernom talári
raz vydá o nás svedectvo.
daj, nech pred tebou obstojí.

 

márnotratný otec

koľkýkrát som ťa, bože, oklamal?
a ty vždy znovu: mám ťa rád.
no naši doma vravievali,
že boha sa nám treba báť.
a ty ma zatiaľ trestáš láskou.
kto pochopí nás, kamarát?
milovať a nadstavovať líce,
keď košeľu ti berú, kabát dať.
to hovoril si.
dobre viem to.
daj, nech ako ty viem milovať.
pre oči často nevidíme.
nech srdcom dokážem sa pozerať.
kto splatí môj dlh za neveru?
odpusti, bože, mi môj pád.
dnes pochopil som, priateľ judáš,
ako si vedel milovať.
ja dokážem len vždy a znovu,
koľkýkrát to už, ľutovať...

 

noc

mnísi už spia.
len jedna cela svieti.
večer čo večer noc ju obchádza.
z tej cely do tmy plameň prediera sa:
príď, drahá, už ťa vyčkáva.
kúdole dymu volajú ťa k nemu.
snáď vystačí mu dohán do rána.
ten chudák, vzdal to dávno.
ráno čo ráno prebúdza sa bez spania.
a chváli boha.
či preklína ho rovno?
opýtaj sa ho na to.
čaká ťa.
dvere si nezamyká.
vojdi.
vykroč pravou.
a cíť sa ako doma.
teraz ste dvaja.
mních a jeho drahá...
samota.

 

 

bez názvu

zostať ti verný.
ale ako?
nauč ma to.
pozeráme sa spolu na seba.
ty na mňa
a ja na teba.
zostarli sme.
láska už nie je mladá dievčina.
vášne vyprchali
a my zostali sme sami.
odkázaní na seba.
ty na mňa
a ja na teba.
vernosť je láska,
ktorá dospela.
ktorá viac dáva, ako pýta.
a menej čaká,
ako dostáva.
vernosť nezabúda.
vie, čo má.
preto sa vernosť nehnevá.
ale viac chápe, ako kričí.
a keď sa tvoje telo zmení
a krása dá mu novú podobu,
vernosť ti káže zostať,
neutekať z domu.
nemeniť starú posteľ za novú.
poznáš ma lepšie ako seba.
nech pamätám si tieto slová,
keď sa raz hlava opäť zamotá.

 

slová

neklam mi.
už nie som malý.
noci prebdené
s kruhmi pod očami
neodbiješ slovami.
pravda bolí.
čo za niečo stojí,
všetko má svoju cenu.
to len muži klamú,
keď plačú od žiaľu.
ver mi.
už nie som malý.
už vieš, ako bolí,
keď ublížia ti slovami.
buď silný.
a nehovor viac: smrdí.
kto z nás je bez viny?
odpusti.
a odhoď kameň z ruky.
jeden už leží na zemi.

 

milanovi r.

"len vyzápasený pokoj je pokojom.
len vyzápasená radosť je radosťou."
aký ste krutý, priateľ môj.
či nezápasím dosť?
pokoj však nie je lós.
pokoj si treba zaslúžiť.
nie vybojovať v súboji.
na pokoj treba dozrieť.
tak ako zrno na chleba.
a ten chlieb, to je odmena.
no cesto musí najprv dorásť v chlieb.
a to, môj priateľ, nejde hneď.
neviňte cesto, že je plné života.
ten život, to je záruka.
musí prejsť všetkým, čo mu treba,
aby mohlo zmeniť sa raz v chleba.
nechcite pokoj pre cesto.
na ten je ešte priskoro.
až keď sa z pece vráti, bude čímsi novým.
a bude schopné svedčiť o pokoji.

 

milanovi r. (2)

k osemdesiatke

pozdravte svoju zuzanku.
jej patrí naša vďaka.
to ona dala svetu básnika,
zuzanka vaša malá.
a básnik hľadel kráse do tváre.
z nej čítal správne Boží dar.
prijímal ho ako liek po kvapkách.
aby mu dlho vydržal.
a zuzanka?
múza básnikova, zostala stále rovnaká.
len básnik starol zo života.
tak ako múza vždy je nesmrteľná,
aj to jej meno.
zuzanka.
navždy má svoje miesto v nebi.
raz otvorí aj jemu brány.
keď na ňu tíško zavolá:
ľalia poľná.
múza básnikova.
básnik a jeho zuzana.

 

milanovi r. (3)

v Prahe 11. 1. 20009

na stole leží od vás list.
posledný, čo ste napísali.
odpoveď nemá už kam prísť.
tak veľmi ste sa ponáhľali.
a čo my?
kto vztýči ruku nad nami?
kto pohrozí nám teraz ?
kto nás ochráni?
boli ste na mňa prísny.
viac karhali ste, ako chválili.
ja som sa vzpieral.
búril.
ako mladosť káže.
a keď mi bolo najťažšie,
vy odkryli ste svoje boje dávne.
a tak to bolo vždy a znovu.
učili ste ma život žiť. 
ako sa stavať čelom k nemu.
neforsírovať  svoju prevahu.
tak spoznal som ju u vás. 
vašu dobrú známu. 
pevne držala vás za ruku.
vy ste nás, priateľ, zoznámili.
u vás som spoznal pokoru. 
a pýtal som sa. 
je to správne? ešte som mladý pre tú ženu.
počujete ma, priateľu? 
na stole leží od vás list.
posledný, čo ste napísali.
odpoveď nemá už kam prísť.
tak veľmi ste sa ponáhľali.

 

výčitka

nechaj ma, prosím, bože, tak.
nechaj ma na pokoji.
tvoja láska bolí.
chceš viac, ako ti viem dať.
mám z teba strach.
ideš na doraz.
nechcem sa s tebou milovať.
tvoje bozky pália.
a tvoja láska zabíja.
môže byť básnik svätý za živa?
bojí sa umierania.
nevie ti opätovať tvoje city.
bojí sa svojho ja.
som na dne, bože.
nechaj ma.
vyber si iných pre lásku.
miluj ma menej ako svojho syna.
že sa to nedá?
tak ma ťahaj zo dna.
už niečo cítim pod nohami.
prepáč mi.
som až príliš slabý
a hlúpy ešte viac.
to tvoje rany sú dnom pod nohami,
to ony zastavili pád.

 

báseň

si anjel, ktorého mi poslal Boh.
básnik si nikdy nevystačí s jedným.
zamestnal by aj stovku anjelov,
nebo by kvôli nemu zatvorili.
preto mi teba poslal Boh.
anjela, čo sa rodí v básni.
v nej nesmrteľnosť oblieka si.
a uteká s ňou do sveta.
a pýta pochopenie pre teba.
od domu k domu kráča.
báseň ponúka.
potulný anjel, posol básnika.
a vracia sa späť s plnou,
ako išiel.
dnes báseň nikto nepýta.
len anjel, čo ho stvorila.
on zachrániť chce básnika.
preto číta jeho slová.
slzami nimi prosí Boha,
za báseň,
aby ešte mohla,
aspoň raz zmeniť človeka.

 

zima

nasnežilo.
po roku opäť prišla zima.
sneh prikryl vrásky zemi.
pochmúrny svet je zrazu biely.
ako sladká manna padá
a čaká kto ju nazbiera.
krása z neba.
božia odmena. 
vydržíš do rána?
alebo vysmejú ma ako klamára?
dnes na krásu už ľudia neveria. 
a ona predsa z neba padá. 
budem sa modliť, aby zostala.
pre teba.
a tak trochu pre mňa.

 

n.u.

poďme spolu mlčať.
len tak sa dívať na sa dívať na seba.
slová netreba. 
nech duše hovoria. 
ony sa nemýlia.
chcem s tebou mlčať. 
báť sa o teba. 
skryť svoju ruku v tvojej dlani.
ako malý v bezpečí mami
byť navždy s tebou spojený.
byť verný ako pes čo verí, 
že pán ho nikdy nezradí. 
nauč ma znovu láske,
ktorá robí divy.
skroť si ma. 
ako sa krotia levy v manéži.
chcem byť skrotený.
navždy ti patriť. 
vzdať sa seba. 
skroť si ma.
a ja skrotím teba.
ako si básnik báseň osedlá.
buď moja báseň.
moja odmena.
utri mi pot z čela.
a ja ťa za to povediem. 
kúsok ja teba
a potom zas ty mňa. 
sú dvaja krotitelia
a dve telá.
láska je bičom, 
čo ich poháňa.
ale aj cukor ako návnada. 
si moja báseň,
čo ma stvorila. 
a ja tvoj básnik,
ako odmena. 

 

                                        ___________________

 

Ukážky z básnickej zbierky Moje lepšie ja (Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, Bratislava 2007):

 

keď boha volám po mene, uvedomujem si
svoju nahotu . nahý boh sa na mňa pozerá
z kríža, a ja zrazu nepotrebujem figový list .

 

prológ

a potom že muži nemajú svoje dni . majú .
len sa to hanbia priznať pred ženami
a vyzerajú pritom smiešne . a pretože
sú slabosi, pán boh im odpustil tých pár
kvapiek krvi . a oni sa teraz cítia nadradene
a tvária sa, že chápu . a nechápu pritom nič .
ani vlastné dni bez krvi .

 

modlitba 1

je noc . vonku prší . slzy v duši dostali
práve zelenú . keď duša plače, aj dážď
počúva . zahľaď sa do slov vetra . tá búrka
kvôli tebe vznikla . posielam ti ju ako
modlitbu . tentoraz nie z ošiaľu . o lásku
prosím zo žiaľu . pozri sa na mňa z výšky .
len žiadne modlitebné knižky . milovať
chcem a byť milovaný . mne nepostačia
tvoje rany . o lásku prosím . súhru tiel . som
ako pobehlica izrael . viem, pane . viem .
no netýraj ma viacej . nevládzem . o lásku
prosím . tiché milovanie, čo prázdne miesto
v srdci zaplní . už nie som hodný . zradil
som ťa . vyvolený ľud, čo zradil svojho
boha . tak taký som ja . tvoj nehodný sluha,
stojaci v daždi nahý pred tebou . a ty mi
žehnáš . z kríža dávaš požehnanie . nahý
boh, daň za moje milovanie . nahota za
nahotu, láska za lásku . odpusť, ak môžeš,
malej pobehlici, čo nielen teba nosí v srdci .
nevedel som, že patriť ti mám celý . zišiel
som z cesty, ty zostal si mi verný . na kríži,
z ktorého sa nedá zísť . prepáč, mňa
nepribili . ja udieral som kladivom . ešte nie,
neumri . ešte to nie je všetko . ešte je len
polnoc . ďaleko do rána . táto noc bude dlhá .
potrebujem rozhrešenie . prosím
o zmilovanie . ja nie som terezka . ty nie si
môj milý . odpusť mi moje viny . nie som
prvý, a vieš, že ani posledný . tvoj neverný .

 

pravda

život je krásny . to si len ľudia vyrábajú
problémy, aby sa cítili dôležitejší . už sa
nedokážu radovať z maličkostí . stali sa
obeťou vlastného JA . život je krásny .
to len ľudia ho nevedia žiť .

 

modlitba 2

chcem milovať ťa čistou láskou z kríža .
ako boh, keď miluje ma . nič nechce
za lásku . dáva seba . posteľ je v kúte
zastrčená . boh nemiluje pre telo . mne
doteraz tak chýbalo a chýba stále . pane,
môj pane . ruženec na páse ma desí .
a pripomína, kde si . kde som ja . keď láska
telo spája, odrazu sú dvaja . boh ostáva sám .
tam, na lavičke pri divadle, chcem držať
v rukách tvoje dlane a nebyť už sám .
vybrať si mám . musím . pre teba, pane,
opäť raz to skúsim . nezošalieť znovu túto
noc . príď mi, prosím, na pomoc .

 

pozdrav dilongovi

alebo

smutná balada o tom, ako sa z ľudí stávajú

anjeli

keď nám boh berie, najviac dostávame .
odmenou sú nám prázdne dlane .
nenadávaj na ne . chce do nich vložiť seba .
zopni ich spolu k modlitbe . pros za tých, čo
ti robia zle . on posiela ich . tebe na spásu .
sprav si z nich schody do raja . ukáž im
svoju lásku . oni ťa k bohu dopravia . a keď
ti potom vyjde v ústrety, tam, kde budete
stáť len on a ty, chytí do rúk tvoje dlane a ty
sa spýtaš: máš ma rád?
namiesto odpovede pobozká ti ruky
a položí tiež jednu otázku: miluješ ma?
a ty uvidíš v ňom toho, čo povedal ti včera
zbohom, adié, múry kláštora . a zrazu tí, čo
klamali, tiež do radu sa stavali . a potom tí,
čo krivo svedčili, a ďalší a ďalší novodobí
farizeji . tým všetkým vravíš: mám vás rád .
on sa len tíško usmeje a odpovie ti:
aj ja teba .
a tvoje dlane v jeho rukách zmenia sa
v okamihu na krídla . heuréka . ty lietaš .
pozor na pierka .

 

richardovi m. po nočnom telefonáte

18. októbra 2005

jeseň sa vkráda . milenka nahá .
bez pozvania . zlodejka duše . bojí sa sama .
pritúľ ju . miluj . má ťa rada . cigán vám
zahrá pod michalskou rekviem .
ona sa zmení na ženu . a potom prídu bieli
snehuliaci . a jeseň premení sa na zimu .
odvahu . už stojí na prahu a špúli pery .
neboj sa . nebudeš jej prvý . tiež som
v poradí . jeseň je radodajná dáma . dopraj
jej kúsok nehy . neboj sa bozkov ženy,
čo chce byť milovaná .

 

pravda 2

na dušičky je všetko trochu iné . iná je jeseň,
inakšie sa na nás slnko pozerá .
na cintoríne to rozvoniava láskou, až sa
nám z toho podlamujú kolená . sme ako
po víne .
v omamnom objatí chryzantém je všetko
zrazu iné . akoby zastal čas . to cintorín
v nás dostal zelenú . až pokým nedohorí
svieca na hrobe, všetko ostane iné . chvíľa,
čo zmenila sa na večnosť, zavolá nás
zas o rok – na dušičky .

 

jánovi s.

veľký ján z malej prahy . prý jenom lehce
geniální . prorok doby, majster v službách
boha . milenec lásky, ktorá volá . snúbenec
krásy, ktorá neumiera . je večne živá . nebo,
peklo, ján . komediant i kráľ . pravda, ktorá
bolí . veľký ján z malej prahy . trubadúr
života . pred stenou nahota a v aparáte
duša . pierot, ktorý skúša, predstaviť svetu
opäť človeka .

 

modlitba 3

pod oknom stôl . na stole kríž . a pred ním
posteľ . z nej ako voyageur sa denne
pozerám, či ešte visíš za svet . či nezobral si
nohy na plecia a nevrátil sa k otcovi .
nehneval by sa . pochopil by . svet o teba už
nestojí . zbláznil sa . už nie je ten, čo býval .
len ty si stále rovnaký . verný svojmu
krížu . aj mne daj, prosím, silu, čo nedovolí
zostúpiť mi z dreva . prosím o vieru v teba .
daj pochopiť mi prebodnuté dlane . prosím
o požehnanie . hlava je sklonená . chýba už
len AMEN .

pôstna
láska na kríž pribitá . mystika . kým ty visíš,
mne zlátia kríž . tvoj bol drevený . krvou
sfarbený . môj je zlatý . aj on platí?

modlitba 4
teológ z raja . márna snaha . rajská eva,
čo uverila, zostala sama . bez boha .
obnova . až do naha . súdil som v tvojom
mene, pane . diabol mi robil garde . teraz
ma zažaloval u teba . eva stratená . tebou
súdená . odpusť mi, pane, poblúdenie . dosť
bolo už strukov v cudzej krajine . eva je na
vine . diabol z raja . márna snaha . ovca
stratená, tebou nájdená . diabol zúri, keď
boh súdi . AVE EVA . prsteň na ruke, kvôli
záruke tvojej lásky . otče na nebi, odpusť
synovi . adam sa vrátil .

 

nová eva

spovedník mi dnes povedal: potrebuješ
vzťah . ženu, čo by ti rozumela . boh nie je
hlúpy . adam dostal evu a ty tiež potrebuješ
ženu . ešte je jedna voľná . eva, čo dokáže
byť verná . poponáhľaj sa . a za pokánie
budeš s ňou chodiť na spoveď .

 

pôstna 2

kríž . smola . obsadené . vystieram dlane .
beriem ťa k sebe . na kríži nikdy nie si sám .
je tam vždy miesto pre boha . boh a ja .
láska krížová .

 

vyznanie

túžim po tebe . strácam seba . milujem ťa,
láska moja . priznávam sa k svojmu činu .
boh však nech súdi moju vinu . jeho som
zradil . oklamal . tebe som lásku prisahal .
odmietanie tvoje bolí . viem . chceš, aby
som bol verný a vrátil sa späť k nemu .
odpusť mi moju vinu . no teraz jeho
žalujem . za svedka beriem si ťa v tomto
spore . moje srdce choré už ďalej nevládze .
on naplnil ho láskou za hranicu, ktorá teraz
preteká . to zazlievaš mi? že deliť sa chcem
o ňu s tebou? napi sa trochu z mojich dlaní .
boh zavrie oči na chvíľu . a po tej chvíli
vrátim sa späť k nemu . boh dáva lásku za
zradu . poď, postavme sa do radu . za zradu
z lásky boh udelí nám z lásky odpustenie .
pozri, už prichádzajú anjeli . za nimi kráča
mária magdaléna . my dvaja nie sme
stratení .

 

vyznanie 2

zradená a stále verná . kde si bola? už dlho
sme sa nevideli . poď, budeme sa dívať
do očí . a potom, potom spolu plakať
budeme . priateľka moja najvernejšia,
si jediné, čo mi nevzali . smeješ sa so mnou,
plačeš v žiali . je toho veľa, čo ti musím
povedať . tebe, čo poznáš moju celu
zblízka . zaspávam s tebou, objímam ťa
ráno . milenka drahá, daná bohom – moja
modlitba .

 

vyznanie 3

raz, keď si prídeš po mňa, priateľka moja
čierna, bratia ma nahodia do gala . zdobiť
ma bude biela sutana . ona mi bude
žalobcom a snáď i obhajkyňou trochu . nežil
som nikdy na výbornú . kríž nenosil som na
hrudi . na pleciach vláčil som ho životom .
pod jeho ťarchou nekráčal som rovno .
tu i tam pritlačil ma k zemi . no nikdy
neprestal som veriť . a myslieť na teba .
ako raz prídeš a zavedieš ma pred boha .
prečo sa ťa boja? si predsa nevedomá . v raji
ťa eva zrodila a odvtedy sa túlaš svetom .
bez domova . poď ďalej . uvarím ti čaj . inak
ti celkom skrehnú prsty . vonku je zima .
psa by nevyhodil . kto teba, čiernu, pritúli?
sladíš? šach, či mariáš? čo si dáš?
zostaň chvíľu . máme čas . nech privyknem
si na teba . istota moja jediná . si predsa
trpezlivá . žijeme večnosť . peklo, raj . tu,
či tam . zmení sa vôbec niečo? kam sa
ponáhľať? ako sme život odžili, nikto už
teraz nezmení . prichodí nám len ľutovať .

 

pravda 3

na kríži visíš tisícročia . ja ten svoj nosím
rôčkov pár . pod jeho ťarchou denne padám
a zdvíham k tebe svoju tvár . ty sa len tíško
dívaš na mňa, na biedne moje dejiny,
na ruky hriechom umazané, čo na drevo
ťa pribili . neboj sa, moje ruky sú dnes
prázdne . vedno ich spolu zopínam .
vystieraš ku mne prebodnuté dlane a ja ti
šepkám: mám ťa rád .
mám sa rád . ozýva sa kdesi zvnútra,
pravda taká bez milosti krutá, čo nedovolí
milovať sa s tebou . jablko ešte nedozrelo .
priskoro na lásku .

 

vyznanie 4

povedal som ti svoje áno . až dnes viem,
ako je to málo . že iba áno nestačí . dnes
pochopil som, že si náročný . a ja len slabý
žiačik v tvojej škole . obstojím? alebo
skončím ako suchá jabloň v záhone? ak je to
tvoja vôľa, nech sa stane . no o jedno ťa
prosím, pane . nechaj tú jabloň ďalej rásť .
po zime možno zarodí . tá jabloň verí
na zázraky . možno ju skosí mráz, možno
vyzobú ju vtáky . daj jej čas . a ona možno
na jar zakvitne . nechaj ju v svojej záhrade .
jablko bude znamenie . dovoľ, nech
v tvojich rukách dozreje .

 

odpoveď

nepýtam sa ťa, bože, prečo . lebo viem .
asi by som tiež odišiel . čo bude ale teraz
s nami, čo ostali sme? na to mi, prosím,
odpovedz . čo bude s nami, čo ostali sme
veriť, že sa raz vrátiš k nám . dlho si preč .
zbaliť si kufre a ťa nasledovať? ako pred
rokmi? veď prišiel som ťa hľadať práve
sem . no ty si zrovna odišiel . a ostali len
múry a hŕstka namyslených ľudí, hrajúcich
sa na teba . nesmej sa . to predstavenie má
byť o tebe . kedysi bolo vypredané . dnes
hľadisko je prázdne . len treťotriedni
herci ostali . zavrieť ťa chceli za múry .
čo neverili, že si boh? že odísť môžeš, kedy
chceš? a ty si, bože, odišiel . a ostali len
múry a hŕstka nepoddajných ľudí,
čo hovoria si mnísi . kto im uverí?
dospelým mužom, hrajúcim sa na ježiška .

 

spomienka

sedím a fajčím v svojej cele . dym z fajky
stúpa k tebe . je v ňom kus modlitby
i nostalgie . možno si, bože, spomenieš .
sú to už roky, presne tridsať, keď prvýkrát
som začal kričať, pozdravovať tak tento
svet . dnes nekričím už . vraj dospelý som .
slzy sa tlačia do očí . len ty vieš, ako plakal
by som . kto utrie slzy mníchovi? dnes,
keď je človek dospelý, všetko je také iné .
pochopil som, prečo fajčím . chcem zakryť
slzy v dyme .

 

láska

bol som na spovedi . kňaz mi povedal:
ľutuj .
a ja som spustil svoju ľútosť .
on zopakoval:
ľutuj .
a ja som znovu začal svoju naučenú modlitbu .
keď mi tretí raz povedal:
ľutuj,
nechápavo som sa naňho pozrel .
po jeho lícach stekali slzy,
zatiaľ čo moje oči boli suché .

 

vianočná

prišiel si medzi nás . tak vitaj na zemi .
myslíš, že nájde sa, kto ti dnes uverí? umrel
si na kríži, aby sme prežili . rok čo rok
prichádzaš – „staňte sa mojimi“ .
kto z nás ťa počuť chce? nemluvňa
bezbranné . nevzdáš to? na kríži ústa ti
zapcháme .
dnes spievame ti ALELUJA . no ty vieš, že
zajtra príde UKRIŽUJ .
vieš, že jasle i kríž patria k životu . preto sa
nevzpieraš . veríš, že raz pochopíme svojho
boha, čo z lásky stal sa človekom .
kiež z lásky i my staneme sa ľuďmi .
aby neprišiel si nadarmo .

 

boj

dal si mi, pane, kríž . vraj privedie ma k tebe .
zatiaľ ma neľútostne zráža k zemi .
ty rátaš každé moje postavenie .
dennodenne .
dokedy? máš nervy zo špagátu? alebo?
už nevykám si s diablom .
je mi priateľom .
bože môj .
kam privedie ma ten tvoj kríž?
čo ak raz nepôjde sa postaviť?
čo potom? kto ma zachráni?
nedopusť, aby chýbala mi sila
kľaknúť si denne na kolená .
z nich postaviť sa
už nie je taká veda .

 

prosba

odpusťte, že som básnikom . ja každú
svoju báseň žijem . po veršoch ako
po golgote za svojím bohom vystupujem .
verše sú pre mňa golgotou a báseň,
to je kríž .
koľkokrát som sa narodil? koľkokrát
ešte umriem?
koľko si ešte krížov postavím, aby sa básnik
zmenil na človeka?
odpusťte, že som básnikom . ja odpúšťam
vám, že ste iba ľudia .

 

epilóg

sú to už roky, čo zviedol si ma . mladosť mi
žila v žilách . koľko ich bolo pred tebou?
tých, čo som márne dúfal, že ma skrotia .
v tvojom náručí som zostarol .
bola to správna voľba .

                                              ___________________

Ukážky z denníka Za múrmi kláštora vydanom vo vydavateľstve Charis, Bratislava 2004:

 

1./

až dnes viem, že šťastie nie je v kláštore,
do ktorého som prišiel. že ono bolo rovnako
aj na mieste, z ktorého som odišiel. dnes už
by som to neurobil.
sme príliš zhýčkaní a preto si myslíme, že
šťastie nás čaká v kláštore, ak sme ho nedokázali
nájsť v živote. ale to by bol Pán Boh
veľký hazardér a milióny žobrákov, hladujúcich,
chudákov a kriplov na celom svete, oni
všetci by boli len bezvýznamnými hračkami
v jeho rukách. a predsa mnohí z nich dokážu
byť šťastní, zatiaľ čo mnohí plačú nad svojím
nešťastím.

 

3./

my, čo sme sa zasvätili Bohu, si o sebe často
veľa myslíme. správame sa ako namyslenci
a zabúdame, že Boh nás povolal kvôli našej
úbohosti, aby nás zachránil. kláštor je jedna
z ciest k Bohu. šťastný človek, ktorý dokáže
robiť dobro, bez toho, aby si to uvedomoval
alebo potreboval na to rôzne predpisy a normy.
my, čo žijeme v kláštoroch, nie sme vôbec
hrdinovia, ako sa môže zdať, ale veľkí slabosi.
a Boha potrebujeme oveľa viac ako ktokoľvek
iný, nad koho sa tak často povyšujeme.

 

5./

už dlho sa nedokážem rozprávať s Bohom.
mojím spoločníkom sa stal diabol. nie
ten s rožkami, ale ten, ktorého vidím v zrkadle
zakaždým, keď nadávam, keď sa hnevám,
ohováram. priateľu, aj ja chodím na spoveď.
aj ja poznám diabla. dokonca živého.
spoznal som ho v okamihu, keď som vo svojom
živote objavil živého Boha. bol tu aj predtým,
keď som si jeho prítomnosť neuvedomoval,
keď som ho necítil. bol tu a odpočíval.
lebo som odpočíval ja. ale keď som vstal,
vstal spolu so mnou a stal sa mojim spoločníkom.
čím väčšmi je prítomný v mojom živote
živý Boh, tým väčšmi je v ňom prítomný
aj živý diabol. stal sa odvrátenou stranou
môjho áno a odvrátenou stranou môjho nie.
diabol je. a je tým najdôveryhodnejším
svedkom Boha a to ho najviac štve. napriek
tomu, že ho opustil, zostal jeho sluhom. pretože
Boh vie aj jeho najväčšiu špinavosť premeniť
na dobro a dať aj jeho najväčšej ohavnosti
zmysel.                             

 

8./

   Boh sa stal človekom a človeku to nestačilo.
a to bola isto tá najväčšia rana pre
Boha. stále potrebujeme nové a nové dôkazy,
ďalšie a ďalšie posilnenia na ceste našej
viery, akoby sme to najväčšie už neboli dostali.
a tak odišiel zo sveta prvý svätý, a potom
druhý a tretí, stý a tisíci. a čím je naša viera
slabšia, tým viac svätých potrebujeme a máme.
a Boh, ako sa stal z veľkej lásky k nám
človekom, teraz z veľkej lásky k nám toleruje
aj tieto naše slabosti. čo všetko je Boh ochotný
urobiť pre našu spásu. a my zatiaľ len vyrábame
nové sochy, maľujeme nové obrazy
a chválime sa novým vydaním biblie, ktorá našla
miesto v našej poličke.

 

        9./

  stretol som mladého muža znechuteného

pomermi v Cirkvi, ubitého a smutného. videl
som ho duchovne umierať a nevedel som mu
pomôcť. za jeho stratou viery neboli jehovisti,
ani satanisti, ani žiadni iní -isti. boli to
kresťania.
židia ukrižovali Krista. a čo my? sme snáď
iní? mám pocit, že denne staviame nie jeden,
ale desiatky krížov pre tých, čo majú iný
názor, pre tých, ktorých kritiku nevieme stráviť.
a ako ťažko odpúšťame. akoby nás to Kristus
neučil. chválime sa ľuďmi, ktorých sme priviedli
k Bohu. budeme sa však zodpovedať aj
za tých, ktorých sme od neho odohnali.
Cirkev je jedna veľká kopa hnoja,
povedal mi ten mladý muž.
kopa hnoja, ktorá má veľký zmysel,
dodal som ja.
práve na hnoji sa totiž darí najkrajším rastlinám.
buď krásnym kvetom na tejto kope
a potom si uvedomíš jej životodarnú silu
a nebudeš sa viac zaoberať zápachom, ktorý
z nej z času na čas prenikne.
zamiluj si Cirkev ako matku a potom jej
dokážeš prepáčiť aj omyly a možné pochybenia,
tak ako si ich rád prepáčil svojej matke,
ktorá ťa vychovala.
Kristus nám zanechal svoju Cirkev a vložil
ju do našich rúk. a odvtedy si jej spolutvorcom
aj ty. nezabudni na to, keď sa nabudúce
do nej opäť pustíš.

 

 11./

 v živote som tvrdošijne hľadal pravdu a až
tu som prišiel na to, že žiadna s výnimkou
tej, ktorú nazývame Boh, nie je. keby totiž
bola, nemusel sa Boh stať človekom.
chceme spoznať a pochopiť Boha ako
Boha, a zatiaľ sme ho nespoznali a nepochopili
ani ako skutočnosť.

 

 12./

 pre život v kláštore sú potrebné dve veci.
povolanie a silný žalúdok. skoro vždy cítim,
že jedno mi chýba.
až teraz viem, prečo je v kláštoroch tak
málo zrkadiel.
Pán Boh je veľmi tolerantný. inak by musel
priznať, že týždeň mohol mať pokojne päť
dní.

 

 14./

 pozval som do kostola prostitútku a vznikol
problém. nebol v tom, že prišla, veď do kostola
chodí denne množstvo prostitútok, len
to o nich nikto nevie.
o tej mojej to vedeli. a to ich znervózňovalo.
práve preto chodí do kostolov tak málo
známych prostitútok. my kresťania si akosi
potrpíme na anonymitu. a to nás robí zraniteľnými.

 

 20./

 v živote máme len jedného skutočného
priateľa a nepriateľa. tým priateľom a nepriateľom
zároveň je naše svedomie. ono jediné
nám zostane, keď sa všetko stratí. svedomie
a viac už nič.

 

23./

keby sme Boha prestali hľadať na nebesiach
a začali ho vidieť v živote, ktorý nám
dal, nemuseli by sme jedného dňa prosiť
o pár dní či týždňov navyše.
nie je nič ťažšie a smutnejšie ako jedného
dňa povedať: keby som tak mal o 20 rokov
menej.

 

 24./

 z Boha sme urobili vedu. robíme si problém
z toho, čo mu môžeme a máme ponúknuť.
a pritom môžeme a máme k dispozícii len
jedno, o čo v skutočnosti stojí. naše áno. tu
kdesi sa končí veda o Bohu a začína sa praktický
život s ním.

 

25./

pochopiť seba znamená pochopiť Boha v
nás.

 

28./

mám službu pri kňazovi, ktorý mal ťažkú
autohaváriu. má za sebou klinickú smrť, zostalo
mu jedno oko a ochrnuté telo. celé dni
leží na posteli, všetci okolo neho robia všetko,
čo mu vidia na oku, ktoré mu zostalo, a on
napriek tomu nie je spokojný. všetci sú zlí, pretože
ho nechápu, nerozumejú mu. nikto by
vraj ani týždeň nevydržal to, čo on. 24 hodín
je pri ňom rodná sestra. opičia láska dostala
zelenú. virtuálna realita sa zahlodala hlboko
do zvyškov jeho tela. kňaz, ktorý ešte nedávno
hovoril ľuďom o viere, o schopnosti oslobodiť
sa od všetkého, čo máme, sa dnes stal
obeťou svojho ega.
kŕčovito sa drží všetkého okolo, závislý od
vecí, ktoré už nikdy nechytí do ruky, prepadá
sa čoraz hlbšie do seba.
aj o poschodie vyššie býva kňaz po ťažkej
autohavárii. má ochrnuté telo a potravu prijíma
cez sondu. nemá pri sebe rodnú sestru,
ani žiadnych iných pomocníkov. nemodlia sa
pri ňom denne všetky predpísané aj vymyslené
modlitby. jeho tvár nekriví žiadna strašidelná
grimasa. je spokojný a vyrovnaný.
veľmi rád chodím na prvé poschodie. uvidel
som tu nebo. nebo a peklo sa začínajú už
tu na zemi. videl som ich. len to ma mrzí, že
som vám o tom, otče, nedokázal nikdy povedať.
bol som slaboch a v skutočnosti som vás
asi nikdy nemal rád. videl som vo vás seba,
svoje pády a zranenia, svoje ja. videl som vás
umierať a tešil som sa v duchu, že vám už viac
nebudem musieť vymieňať vaše plienky. vy ste
však smrť nevideli. necítili ste ju, aj keď vám
malá priateľka sedela na jazyku, vy ste spokojne
púšťali svoje vetry a nechali ste si škrabať
hlavu veľkou kefou. a smrť zatiaľ s vami
tancovala posledný valčík. valčík na rozlúčku,
ktorým ste prešli až za veľkú oponu života.
žiadne zvieratá nie sú tak nenásytné a chlípne ako
človek a žiadne zviera nie je také ctižiadostivé, napísal
môj obľúbený lewis. už rozumiem.
sv. augustín raz povedal: Boh nás chce obdarovať,
ale nemôže, lebo máme plné ruky, a on nemá kam
dať svoje dary.
a tak aj smrť neprichádza ako
dar, ale ako nevolaný hosť. hosť, ktorý nás
prinúti prevetrať skrine.
báli ste sa smrti, ako sa malé dieťa bojí
tmy. ale ona nebola čierna. všimli ste si? vaša
smrť bola krásne ružová. aspoň pre nás čo
sme zostali, to bola prímes ružovej budúcnosti.
vaše telo bolo ubolené, vaša duša bola
ubolená. celý ste boli ubolený. dokonalé výkupné,
drobná minca anjelovi smrti ako sprepitné.
bude stačiť? kríž na hrudi nestačí. patrí
na plecia. odvykli si. zabudli na lásku. veď čo
iné je láska ako dávať zo seba. v tom si sa
nemýlil, priateľ džibrán.
Boh nás chce celých. nestojí o naše zvyšky.
boli ste pre mňa výčitkou. vaša smrť bola pre
mňa znamením veľkej nelásky, ktorú som vám
ponúkal ako prostitútka na krajnici, dávajúca
z mála prebytku, ktorý ešte vlastní.
a vaša smrť sa mi vyškierala rovno do očí,
zatiaľ čo ja som umýval vaše mŕtve telo a nedokázal
som zaplakať.
boli ste krásne mŕtvy. ako naozaj. až som
sa čudoval, že ste odo mňa nič nechceli. nebol
som dobrým opatrovníkom. vy ste neboli
dobrým pacientom. a tak sme si kvit aspoň
zatiaľ, kým sa opäť nestretneme.
Kristus považuje za samozrejmé, že my ľudia
sme zlí. pokiaľ neuznáme, že tento predpoklad je pravdivý, aj keď sme súčasťou
sveta, ktorý prišiel
spasiť, nie sme tými poslucháčmi, ktorým sú určené
jeho slová.
aký si neľútostný starý lewis. ako by si nebol
priateľom. sypem si popol na hlavu a prosím
o lásku.
ako malé šteňa, ktoré nechápe dobrotu svojho
pána, keď mu ňufák strčí do vlastných výkalov,
keď ho kúpe a umýva, učí ho povelom. keby bolo
toto šteňa teológom, nikdy by nesúhlasilo s názorom,
že Boh je dobrý. to pochopí, až keď sa stane
psom a bude môcť bývať spolu s pánom v jednom
príbytku.
och lewis, múdry lewis, ty čo si ma naučil
tykať smrti a zabudol si ma upozorniť, že je to
dáma v rokoch, ktorá si potrpí na nežnôstky.
a zatiaľ vykám láske. koľko ešte cudzích smrtí
prežijem, aby som mohol otvoriť šampanské
a pripiť si s tebou na zdravie, ty moja trpezlivá,
dobrotivá... všetko znášajúca, vo všetko
veriaca, vo všetko dúfajúca, vytrvalá.. ty,
čo nikdy nezanikneš, daj sa mi pozrieť do
tváre.

 

30./

zlo je často iba nepochopením dobra, ktoré
nám ponúka Boh, nepochopením zámeru,
ktorý s nami má.
Boh nám vždy ponúka dobro, sme to my,
kto ho môže premeniť na zlo. až takú slobodu
nám dal Boh.

 

32./

nie alkoholici, bezdomovci či narkomani
potrebujú nás. to my potrebujeme ich. Boh
im vie pomôcť aj bez nás. to nám nevie pomôcť
bez nich.

 

34./

Pane, daj mi bližšie spoznať samého seba.
lebo len potom dokážem bližšie spoznať aj
ostatných ľudí.
Pane, daj mi porozumieť samému sebe.
lebo len potom dokážem porozumieť aj iným.
Pane, daj mi zmieriť sa so sebou. lebo len
tak sa dokážem zmieriť aj s druhými.
Pane daj, aby som sa na ľudí dokázal pozerať
cez seba, lebo len vtedy pochopím, čo
všetko nemôžem od nich pre vlastnú nedokonalosť
žiadať.

 

35./

povedať Bohu svoje áno je ako povedať
žene: mám ťa rád. po slovách musia nasledovať
činy a každodenné pripomínanie si svojho
záväzku.

 

36./

keď som prežil svoj prvý orgazmus, bol
som nadšený. milovanie sa pre mňa na dlho
stalo drogou. a potom prišiel Boh a ukázal mi,
ako orgazmus nemusí byť len minútová záležitosť.
a ja som pochopil, že mám aj dušu.
duševný orgazmus je odmena za našu vernosť
a vytrvalosť. preto prichádza tak zriedkavo.

 

39./

keby sme sa pred každým odsúdením človeka
zaujímali aj o dôvody jeho činu, museli
by sme veľakrát odsúdiť najprv sami seba, že
sme ho vôbec chceli odsúdiť. keby Boh súdil
len na základe našich skutkov, nebo by bolo
prázdne. nevyprázdňujme svet.

 

41./

Boh je síce všemohúci, no my hovoríme
áno a nie. bez nášho áno by bol Boh len pastier
bez oviec a my ovce bez pastiera. a nebo
by mohli poslať do konkurzu. a už mi viac
nehovorte, že Boh je egoista.

 

42./

vždy keď ma kritizujú za to, aký som rehoľník,
poviem im: Boh ma zavolal preto aký
som, nie aký by som mal byť alebo budem. ja
som sa sem nepýtal, on ma pozval. u neho
hláste reklamáciu.


44./

dnes skladám svoje prvé rehoľné sľuby
a premýšľam o slovách albana carisiho, ktoré
mi povedal:
keď sa ráno prebudíš, poďakuj Bohu, že žiješ,
a keď sa zvečerí, modli sa k Bohu, aby si nasledujúce
ráno mohol urobiť to isté.
tvoja modlitba nech nie je nikdy egoistická záležitosť,
pretože ak sa máš dobre ty a ostatní okolo
teba sa majú zle, nie je to modlitba. musíš sa vždy
najprv postarať o modlitbu za druhých a potom ti
spolu s ňou príde aj modlitba za teba.

 

45./

v deň, keď som spoznal živého Boha, začala
sa moja krížová cesta. neprešiel odvtedy
žiadny, že by som toto stretnutie ľutoval. skôr
naopak, naučil som sa vážiť si a rešpektovať
neveriacich. a tak trošku im závidieť. to čo si
ja už môžem len denne pripomínať, ich ešte
len čaká. prvé stretnutie s Bohom je ako prvá
láska. skús sa poobzerať. mám taký pocit, že
ťa práve čaká. živý Boh sa ťa chce dotknúť.
pozdrav ho odo mňa a odkáž, že ďakujem. ja
som zatiaľ na to nenabral odvahu.

 

46./

kláštor, to nie sú múry budovy. sú to múry
srdca, za ktorými žije chudobný, čistý a poslušný

Boh.

 

47./

najťažšou vecou v živote človeka je odpustenie.
pre Boha je to najľahšia vec na svete.
odpustenie je priepasť, ktorá nás navzájom
oddeľuje.

 

48./

my nevieme a bojíme sa. Boh vie a napriek
tomu sa nebojí.
strach je najdokonalejšia virtuálna realita,
ktorej sme my ľudia schopní.

 

50./

pochopiť dnešného človeka znamená pochopiť
nietzscheho antikrista. a to chce odvahu
zájsť do obchodu a kúpiť si zrkadlo.

 

51./

rozdiel medzi veriacim a neveriacim chorým
na rakovinu nie je v intenzite bolesti, ale
v prístupe k nej.

 

52./

vojna a kláštor urobia z muža chlapa.

 

53./

vždy keď spácham hriech a urobím niečo
zlé, Boh ma trestá láskou. a to je pre mňa to
najväčšie utrpenie.

 

56./

našiel som Boha. zodvihol som ho zo zeme.
chýbal mu kríž, a tak som mu ponúkol
svoj. prijal. bol taký zvláštny: niekto mu odrezal
ruky a nohy – iba kýpte.
pozeral som sa naňho a bolo mi ho ľúto.
zohyzdený Kristus bol výtvorom môjho života,
zatiaľ čo ja som si falošne nahováral, že
to tí druhí.

 

58./

pokora je našim lístkom na ceste za Kristom.
revízorom je sám Boh.
problém je v tom, že predavačmi nie sú ľudia
ktorých milujeme. preto sú z nás často
čierni pasažieri, ktorí nedokážu podísť k okienku,
lebo za ním sedí spolubrat so smradľavými
nohami.

 

59./

celibát je nepochopený dar. možnosť každý
deň sa celý venovať Bohu. veď čo viac mu
môžeme ponúknuť, ak nie samých seba? a čo
menej mu chceme dať, ak nie nás samotných?

 

60./

Boh nestojí o naše zvyšky. chce nás celých.
nato nám dal kríž. nie na okrasu.

 

61./

môj starý spovedník mi dnes povedal:
ak chceš byť dobrý kňaz, spytuj si svedomie, či
dokážeš vydržať bez ženy a bez peňazí. ak nie, nebude
z teba dobrý kňaz. dávaj si pozor na ženy a na
peniaze.
svoju neveru voči Bohu dokážeš pred ľuďmi
skryť, lásku k peniazom však pred nimi neutajíš.
nikdy nebuď lakomý.
neveru ti ľudia odpustia, lakomstvo ti ale nikdy
nezabudnú.

 

62./

modlitba je ten najcennejší dar, aký môžeme
jeden druhému dať. a nikto sa už nemôže
vyhovoriť, že je príliš chudobný.

 

64./

Boh nikdy nič nevyčíta, vždy sa snaží pochopiť.
výčitky sú parketou diabla. hriech a výčitky
sú jeho najsilnejšou zbraňou.

 

69./

niekedy stačí povedať Bohu: milujem Ťa.
to má často oveľa väčšiu cenu ako povinné
modlitby celého dňa.


70./

ľudia si mnoho ráz myslia, že my v kláštoroch
nemusíme zápasiť o Božiu milosť. ako
veľmi sa mýlia. žiaden kláštor nie je nebo.
v tom je Božia spravodlivosť.
inak by všetci ľudia boli v kláštoroch a nikto
by sa nechcel trápiť v živote.

 

71./

Boh má rád kláštory - kvôli hre na schovávačku.

 

72./

sedím v kaplnke a čítam bukowského. neprestal
som mu rozumieť a to je fajn. o malú
chvíľu vystrieda charlesa v mojich rukách breviár.
idem zachraňovať svet. keby sa vám zdalo,
že som sa až priveľmi zmocnil svojej úlohy,
príďte ma zachrániť. budem čakať.